Hore ↑

Archeologická expozícia

Mesto Senica leží už od praveku na križovatke obchodných ciest. Zo severu na juh viedla popri rieke Morave „Jantárová cesta“ a zo západu na východ viedla obchodná cesta, ktorá bola v stredoveku známa ako „Česká cesta“. Vďaka významnej polohe na križovatke obchodných ciest môžeme archeologicky doložiť osídlenie počas všetkých období ľudskej históri

Jiný odstavec textu k archeologicke vystave.

Časť mamutieho kla

Staršia doba kamenná - Paleolit
500 000 až 8000 p.n.l.
Miesto nálezu: Kunovská priehrada

V staršej dobe kamennej obývali prví ľudia územie Senice, o čom svedčia archeologické výskumy v Kunove a v Čáčove. Ľudia dnešného typu (Homo Sapiens Sapiens) i náš najbližší „bratranec“ Človek neandertálsky (Homo Sapiens Neanderthalensis) lovili tzv. mega faunu doby ľadovej, obrovské zvieratá ako mamut srstnatý, nosorožec srstnatý či jaskynný medveď. Dokladom lovu môže byť nález časti kla mamuta srstnatého, ktorý bol objavený pri budovaní Kunovskej priehrady.

Mamutí zub

Staršia doba kamenná - Paleolit
500 000 až 8000 p.n.l.
Miesto nálezu: Kunovská priehrada

Nálezy, ktoré pochádzajú z najstaršieho a najdlhšieho obdobia dejín ľudstva – paleolitu, sú často usadené pod vrstvami žltej spraše v značných hĺbkach. Archeologické objekty sa preto objavujú pri veľkých výkopových prácach, ako je aj dnešná Kunovská priehrada. Pri budovaní priehrady v roku 1961 boli odkryté paleolitické lokality. Robotník pracujúci na priehrade našiel pri kopaní zub (stoličku) menšieho mamuta druhu mammuthus primigenius, ktorá sa po rokoch dostala do Klubu priateľov histórie.
Rozmery - cca 20x10x10 cm

Kolekcia kamennej štiepanej industrie 

Stredná doba kamenná – mezolit a mladšia doba kamenná – neolit(dve obdobia)
8000 až 4400 p.n.l.
Miesto nálezu: Kunov

Zmena prírodných podmienok asi tak pred 11600 rokmi ukončila do dnešných čias dobu ľadovú. Začína sa obdobie mezolitu a s príchodom prvých roľníkov i obdobie neolitu. Na zhotovovanie ostrých nástrojov sa naďalej využíval štiepateľný kameň. Príkladom môže byť nález kolekcie kamennej industrie z Kunova na mieste Záhrobové diely. Ide o kus kamenného jadra, z ktorého sa odštiepali čepele a pripevňovali sa na drevené alebo kostené násady. Slúžili ako rezné nástroje - čepele, škrabadlá a rydlá.
Rozmery -

Kamenná sekera

Mladšia doba kamenná - neolit
5600 až 4400 p.n.l.
Miesto nálezu: Senica

Koncom prvej polovice 6. tis. p. n. l. prichádzajú aj na územie Senice prví roľníci kultúry so staršou lineárnou keramikou. Boli to prví roľníci žijúci usadlým spôsobom života, ktorí začali pretvárať svoje okolie. To si vyžiadalo vznik nových kamenných nástrojov. Kamenné sekery sa vkladali do dreveného poriska a využívali sa podobne ako dnes na rúbanie dreva.

Kamenná sekera s vývrtom

Mladšia doba kamenná - neolit
5600 až 4400 p.n.l.
Miesto nálezu: Kunova

Zmena spôsobu života v mladšej dobe kamennej priniesla ľudskej spoločnosti nielen zlepšenie životnej úrovne a rast populácie, ale odštartovala aj rozvoj technológií. Príkladom technologického umu pravekých ľudí je aj kamenná sekera s vývrtom nájdená v Kunove.

Tkáčske závažia a prasleny

Mladšia doba kamenná - neolit
5600 až 4400 p.n.l.
Miesto nálezu: Senica, Kunov, Sotina

Usadlý spôsob života je spätý s rozvojom remesiel. Príkladom zo Senice sú nálezy textilných závaží a praslenov, ktoré sa využívali pri tkaní ľanu, žihľavy, ale i srsti hospodárskych zvierat. Pri archeologických výskumoch boli stopy textilnej výroby nájdené v Senici, Sotine i Kunove. Do otvoru praslenu sa vložilo vreteno, na ktoré sa namotala niť. Pravouhlé závažia slúžili na upevnenie osnovy na tkáčskom stave.

Neolitická keramická nádoba

Mladšia doba kamenná - neolit
5600 až 4400 p.n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

Prejav materiálnej kultúry na archeologických náleziskách je od neolitu spojený s výskytom keramických nádob. Keramiku vyrábali aj zdobili rôznymi spôsobmi, ktoré postupom času podliehali zmenám. Pre archeológiu je to keramika výborným zdrojom informácií, ktoré pomáhajú podrobnejšie včleniť populáciu na danom území do systému archeologických kultúr. Keramika umožňuje presnejšie datovanie ako len na základe kamenných nástrojov. Keramická nádoba patrí do kultúry so staršou lineárnou keramikou. Jedná sa o prvé doklady stáleho osídlenia v meste Senica.

Hlinené „svietidlo“

Neskorá doba kamenná - eneolit
4400 až 2300/2200 p.n.l.
Miesto nálezu: Kunov, územie Záchrastie

V rannom eneolite (po roku 4400 p. n. l.), žije na území Senice obyvateľstvo pôvodnej neolitickej lengyelskej kultúry. Z tohto obdobia pochádza nález štvorcového keramického predmetu z Kunova. Tieto predmety sú interpretované ako svietidlá alebo ako uzavierateľné nádoby na materiál, ktorý je potrebný skladovať uzavretý.

Eneolitická keramická nádoba

Neskorá doba kamenná - eneolit
4400 až 2300/2200 p.n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

Prejavom lengyelskej kultúry je pestrá maľovaná keramika, preto túto kultúru na susednej Morave nazývajú kultúrou s maľovanou keramikou. Pre bežný život sa zhotovovala menej honosná úžitková keramika. Príkladom je keramická nádoba pochádzajúca z Čáčova.
Rozmery - cca 20x20x30 cm

Bronzová ihlica

Doba bronzová
2300/2200 až 800 p.n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

Počas doby bronzovej si ľudia zopínali svoje odevy bronzovými ihlicami. To malo praktický i estetický význam. Ihlice podliehali módnym zmenám, a preto boli rôzne tvarované i zdobené. Príkladom je spona pochádzajúca z Čáčova.

Velatická keramická nádoba

Doba bronzová
1250 až 1000 p.n.l.
Miesto nálezu: Senica

V Senici a v okolí je doložená prítomnosť veľkého počtu archeologických kultúr doby bronzovej. Príkladom môže byt nádoba z mladšej doby bronzovej zhotovená ľuďmi Velatickej kultúry.
Rozmery - cca do 10x10x10

Bronzová časť konského postroja 

Obdobie: Neskorá doba bronzová
Roky: 800 až 750 p.n.l.
Miesto nálezu: Senica Kolónia

Medzi rokom 800 p. n. l. až 750 p. n. l. prenikajú aj do Senického regiónu etniká kočovného obyvateľstva, ktoré prichádzajú zo stepí severne od Čierneho mora. Bolo to etnikum Kimmerov, bojovníkov a zručných jazdeckých lukostrelcov, ktorí sa dali do pohybu pod tlakom kmeňov z kaukazskej oblasti. Okrem Európy útočili aj v smere do Východného Stredomoria, kde sa o ich výbojoch objavujú písomné záznamy. Možno ich poznať nielen na základe materiálnych prvkov archeologickej kultúry, ale aj podľa etnického pomenovania „Kimmeriovia“ v záznamoch.
Na území Slovenska je po Kimmeroch známych len niekoľko pamiatok, nález pochádzajúci zo Senice patrí medzi najvýznamnejšie. V roku 1942 boli nájdené pri stavbe radových domov pre zamestnancov fabriky na výrobu chemických vlákien (neskorší Slovenský hodváb), dnes známa Kolónia, porušené viaceré hroby a pec. Presný počet hrobov dnes už nie je známy, keďže na mieste neprebehol seriózny archeologický výskum.

Zlatý diadém

Obdobie: neskorá doba bronzová
Roky: 800 až 750 p.n.l.
Miesto nálezu: Senica Kolónia

Okrem časti konského postroja boli v časti Kolónia v roku 1942 nájdené železný nožík, keramika a na jednej lebke bol položený diadém zo zlatého plechu. K nálezu mal údajne patriť aj zlatý prsteň, ktorý sa nezachoval. Po náleze bol diadém rozstrihaný na 40 dielov a trvalo až do 60. rokov 20.storočia, kým sa podarilo časti diadému uceliť, ale najmenej 19 kusov diadému naďalej chýba.
Replika zlatého diadému zo Senice. Diadém bol pre jeho tenkosť pravdepodobne „podšitý“ textíliou či iným prírodným materiálom, ktorý sa nezachoval.

Rímska spona

Doba rímska
Roky: 2. storočie n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

V roku 1937 preskúmal Viktor Šemmer polykultúrnu lokalitu Beňovského štrkovne v Čáčove (dnešné futbalové ihrisko), kde okrem iného objavil hrob bohatej germánskej ženy. Bohužiaľ, kostra nebola vyzdvihnutá, a preto nebol vykonaný antropologický prieskum, ktorý by objasnil mnohé nezrovnalosti. Kostra mala svoj odev zopnutý rímskou sponou. Odbornou terminológiou ide o bronzovú sponu plátavanú striebrom so širokým profilovaným lučíkom a reliéfnym rebrom uprostred lučíka.

Rímske ozdobné závesky

Doba rímska
Roky: 2. storočie n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

Príslušník bohatej germánskej elity mal okrem spony bronzové závesky so stopami postriebrenia, ktoré tiež zdobili jeho odev. Význam tohto hrobu spočíva najmä v náleze zvyškov pravdepodobne čínskej hodvábnej tkaniny, ktorá sa zachovala v obryse na prsteni a železnom závesku z morskej ulity druhu Cypraeapautherina, ktorého pôvod sa odhaduje z Egypta. Tento fakt dokazuje prepojenosť vtedajšieho sveta, nielen v rámci rozsiahlej Rímskej ríše a germánskeho barbarika, ale po Hodvábnej ceste i s ďalekou Čínou.

Germánska keramika

Doba rímska
Roky: 2. storočie n.l.
Miesto nálezu: Čáčov

V dobe rímskej žili v povodí rieky Teplica etniká germánskeho obyvateľstva. Ich prítomnosť nedokladujú iba hroby elity, ako je bohatý hrob z Čáčova, ale aj bežné nálezy črepov germánskej keramiky v povodí Teplice. V porovnaní s rímskymi importovanými nádobami keramika bola menej kvalitná. Dva kompletne dochované germánske poháre pochádzajú z Beňovského štrkovne v Čáčove.

Slovanská keramika

Ranný stredovek
Roky: 7-8. storočie n.l.
Miesto nálezu: Senica

Slovanské osídlenie v meste Senica je doložené na viacerých lokalitách. Ide o sídliskové objekty, tzv. slovanské chaty, ale aj príklady keramiky pražského typu. Typickým príkladom je vázovitá nádoba s tenším rozšíreným okrajom, ktorá sa našla na Čáčovskej ceste. Sprvu bývala takáto keramika nezdobená, ale v 7. storočí n. l. sa objavuje rytá výzdoba v podobe vlnoviek a vodorovných čiar.

logo_itre.svg logo_unia.svg