O múzeu
Múzeum Senica funguje ako regionálne múzeum, ktorého cieľom a poslaním je ochrana, dokumentácia a uchovanie kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie. Svoju vedeckovýskumnú, dokumentačnú, prezentačnú, edičnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť zameriava na archeológiu, históriu, etnografiu, umenie, prírodu a osobnosti z mesta Senica a priľahlého regiónu.
V roku 2017 odkúpilo mesto Senica poslednú stavbu historického významu, ktorá sa zachovala na jeho území. Cieľom bolo vybudovať v nej mestské múzeum a zrekonštruovať významnú stavbu, na ktorej sa prejavilo plynutie času i neodborná stavebná činnosť.
V 60. rokoch 20. storočia vznikol veľký senický okres, do ktorého patrili i dnešné okresy Skalica, Myjava a i časť okresu Malacky. Toto obdobie dejín mesta prinieslo obrovský stavebný rast a prílev nových obyvateľov. Mesto Senica sa stalo na tú dobu moderným okresným mestom. Budovateľský rozvoj priniesol mestu i negatívum v podobe zbúrania pôvodného historického charakteru mesta. Počas obdobia, kedy sa plánovalo a myslelo na „svetlejšie zajtrajšky“ sa pozabudlo, že mesto Senica malo významnú a bohatú históriu. Pôvodná história bola zbúraná. Noví obyvatelia, ktorí prišli z rôznych kútov vtedajšieho Československa ju nepoznali. Z časti sa na Senickú históriu zabudlo, alebo sa jej nevenovala patričná pozornosť. Jedným z dôvodov bol i fakt, že v meste Senica nefungovala kultúrna inštitúcia, akou je napr. múzeum, ktorá by regionálnu históriu dokumentovala. Mnohé z poznatkov o senickej regionálnej histórii sa zachovali najmä vďaka miestnym nadšencom. Jedným z najvýznamnejších bol senický polyhistor Vladimír Jamárik (1921-2011), ktorý na potrebu takejto inštitúcie viackrát upozorňoval. Otvorením múzea v roku 2020 sa naplnil sen mnohých priaznivcov a nadšencov regionálnej histórie, ktorý trval vyše 50 rokov.
Obdobie premeny mesta za socializmu prežili len dve pôvodné historické väčšie budovy. Prvou bol kaštieľ Kálmanovcov, v ktorom sídli dnešná Záhorská galéria Jána Mudrocha a druhou bola budova Sokolovne, ktorá bola pôvodne letohrádkom veľkostatkára Ištvána Vagyona.
V rámci operačného programu Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika - projektu Česká cesta sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia budovy Sokolovne. Cieľom rekonštrukcie bolo dosiahnuť pôvodného vzhľadu letohrádku z 19. storočia. Budova obnoveného letohrádku bola zapísaná medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.
Návštevník múzea sa pri prehliadke môže dozvedieť mnohé zaujímavosti o dejinách Senice. Tri stále expozície ho prevedú od najstarších čias senického praveku cez obdobie, kedy na českej ceste vznikla Senica, až po život v meste v 19. storočí a prvej polovici 20. storočia.