MÚZEUM SENICA – VIAC NEŽ MÚZEUM

Keď sa povie múzeum, mnoho ľudí si predstaví priestor s nedostupnými exponátmi zatvorenými vo vitrínkach, kde je zakázané čohokoľvek sa dotýkať. Múzeum Senica, ktoré bolo slávnostne otvorené pri príležitosti ukončenia cezhraničného projektu Česká cesta v pondelok 31. augusta 2020, je však iné. Zvonku krásne zrekonštruovaná budova letohrádku veľkostatkára Vagyona z 19. storočia (bývalá Sokolovňa), vo vnútri interaktívna expozícia 21. storočia s využitím najmodernejších technológií. Mestské múzeum Senica je výnimočným a odvážnym projektom, akých nie je medzi múzeami na Slovensku veľa.

Mestu Senica sa podarilo zachrániť a zrekonštruovať jednu z mála zachovaných historických budov v Senici, letohrádok veľkostatkára Vagyona, ktorý neskôr slúžil ako sokolovňa a prebudovať ju na mestské múzeum.

Ťažiskom múzea je pôvodná spoločenská sála a telocvičňa. V tomto priestore je umiestnená expozícia venovaná téme stredovekej obchodnej Českej cesty, na ktorej bola Senica jednou zo staníc. Suterén budovy je zameraný na archeológiu a archeologické nálezy na území mesta, v podkroví pod vežičkou je zasa umiestnená veľkoplošná maketa mesta z prelomu 19. a 20. storočia. „Som veľmi potešený, že Seničania dnes získali nielen nové mestské múzeum, ale aj ďalší kultúrno-spoločenský priestor, ktorý dokážeme získať vďaka mobilným a posuvným expozíciám,“ vysvetľuje primátor mesta Martin Džačovský.

Múzeum Senica – viac než múzeum

Snahou Mesta Senica bolo vytvoriť modernú expozíciu so všetkými technologickými vymoženosťami, ktorá svojou interaktívnosťou zaujme všetky generácie, no najmä mladých ľudí. Ide o kontaktné múzeum, kde návštevník nie je len pasívnym poslucháčom, ale do získavania informácií je priamo vtiahnutý. Informácie o expozíciách získava aj dotykom, niektoré z exponátov si pomocou pohybu svojich rúk prezerá zväčšené vo virtuálnej priestore, volí si typ informácií, ktoré chce získať.
Návštevník má k dispozícii predmet reálne pred sebou, no zároveň si pomocou interaktívnych projekcií reagujúcich na pohyb môže 3D model exponátu pootáčať a poprezerať zo všetkých strán. Moderné technológie sú použité aj v archeologickej časti múzea, kde sa nachádzajú tri pochôdzne hroby z dôb unetickej kultúry. V múzeu však nechýbajú pútavé historické artefakty a predmety.

„Vybavenie múzea je pripravené na rozširovanie expozícií a použité moderné technológie dávajú múzeu ďalšie možnosti na dopĺňanie či zmeny expozícií, na ktoré by sme chceli získať ďalšie finančné prostriedky,“ uviedla projektová manažérka Ľubica Kadlec Melišová z Mestského úradu Senica.

Príbeh Múzea Senica

Inštitút múzea v Senici dlhodobo absentoval, v 60. rokoch minulého storočia snahu Seničanov o jeho zriadenie zastavili na základe politických rozhodnutí. V decembri 2015 mestské zastupiteľstvo štatút mestského múzea odobrilo a odvtedy sa na naplnení tejto myšlienky intenzívne pracovalo. Hľadali sa fotografie, ktoré by prispeli k príprave architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budovy bývalej Sokolovne. Bola vymenovaná Múzejná rada. Jej členovia mali za úlohu hľadať prieniky a témy, ktoré nás spájajú s potenciálnymi českými partnermi v cezhraničnom projekte, prostredníctvom ktorého bolo možné získať financie na rekonštrukciu budovy bývalej Sokolovne a následné vybudovanie múzea. Jej člen Mgr. Vladimír Petrovič je nositeľom myšlienky postaviť koncepciu mestského múzea na historickej Českej ceste. Hneď v úvodnej fáze projektu sa partnerským mestom Senice stalo malé moravské mestečko s 2500 obyvateľmi - Klobouky u Brna. V rámci cezhraničnej spolupráce sa mesto Senica a mesto Klobouky u Brna uchádzali o finančnú podporu z operačného programu Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika na projekt Česká cesta. Spoločnú žiadosť podali v roku 2016. V júli 2017 bol na stránke programu zverejnený zoznam schválených žiadostí, kde v konkurencii 112 projektov presvedčila Česká cesta kvalitou témy i spracovania, a patrila medzi 22 úspešných projektov so sumou celkových nákladov na projekt 1 531 065,49 €.

Súbežne sa pracovalo na získaní budovy Sokolovne, kde malo múzeum vzniknúť, do vlastníctva mesta. To sa mestu Senica podarilo v novembri 2017 - odkúpením bývalej Sokolovne od miestnej Telovýchovnej jednoty Záhoran. V roku 2018 bol letohrádok zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

„Mnohí hovoria, že Senica nemá históriu, čo nie je pravda. Mesto Senica má veľmi dlhú a bohatú históriu, o čom sa budú môcť návštevníci mestského múzea presvedčiť. Od dnes totiž máme miesto, kde sa bude nielen o histórii hovoriť, ale kde sa aj reálne naše dejiny diali. Verím, že mestské múzeum bude tým pravým priestorom, aby Seničania svoju históriu spoznali a mohli byť na svoje mesto hrdí,“ uzatvára primátor Martin Džačovský.

Slávnostné otvorenie Múzea Senica